Vo februári 1983, po tragickej smrti Joka Straku OK3UL, ktorý niekoľko rokov písal DX správy pre vysielanie OK3KAB (dnešných OM9HQ), prišiel za mnou Tono OM3LU, či by som nepísal DX správy ja. Dnes nato spomínam s úsmevom, ale len málokto si uvedomuje ako sa spravodajstvo v tom čase robilo. Internet bol utópiou, o paketovej sieti sa u nás v tom čase len snívalo a tak jediným zdrojom informácií boli amatérske pásma.
V tom čase už niekoľko rokov fungovala na 80m pásme OK DX Runda (neskôr OK/OM DX runda), ktorú viedol Vašek OK1ADM a stretávalo sa tam veľa DX manov pri vzájomnej výmene DX informácií. Na horných pásmach, najmä však na 20 a 15m bolo aktívnych množstvo DX sietí. Medzi najznámejšie patrili „220 NET“ ktorú viedol dnes už nebohý, ale v tom čase veľmi populárny Jim Smith VK9NS, „Pacific DX NET“ a ešte aj dnes aktívna „Arabian Knights DX NET“. Významným zdrojom informácií boli informačné siete na 20m pásme. Jednu z nich viedol Ernie EA6MR a druhú, zapodievajúcou sa výhradne IOTA aktivitou, Gianni I1HYW. DX informácie sa dali čerpať aj z bulletinov vydávaných v tlačenej forme. V Európe boli dostupné dva. Nemecký DXMB a najmä anglický DXNS (DX NEWS SHEET). DXMB mi v tom čase preposielal Harry OM3EA a DXNS mi posielal jeho vydavateľ, populárny anglický SWL Geoff Watts, s ktorým sme mali neskôr veľmi priateľské vzťahy. Sústreďovanie týchto informácií si však vyžadovalo veľa času. Pokiaľ som ich chcel získať, musel som byť v danom čase na danej frekvencii, čo pri pracovných a rodinných povinnostiach nebolo vždy jednoduché. Ale nakoniec vždy sa to nejakým spôsobom stihlo.
Správy OK3KAB boli vysielané tak ako dnes každý štvrtok okrem dvojmesačnej prestávky počas školských prázdnin a dvojtýždňovej prestávky cez Vianočné sviatky. Takže približne 43 DX správ ročne. V tom čase na spropagovanie prevádzky RTTY bolo celé spravodajstvo OK3KAB vysielané aj RTTY vždy v piatok najskôr z bratislavskej OK3KJF a neskôr z komárňanskej OK3RJB. Technicky to prebiehalo tak, že cez víkend som napísal DX správy, v pondelok v práci som ich prepísal na ďalekopisnom stroji, správy som zaniesol Tonovi do práce, ktorý ich vo štvrtok odvysielal a diernu pásku, ktorú „vyrobil“ ďalekopisný stroj som posielal poštou do Komárna. RTTY prevádzkou však mohli pracovať len tí, ktorým sa podarilo získať ďalekopisný stroj (pokiaľ si to tí mladší nevedia predstaviť, podobal sa klasickému písaciemu stroju, len bol asi 2-3 krát väčší a robil taký hluk, že sa mohol používať len keď susedia neboli doma....). DX správy v tejto forme sa písali do marca 1987. Pretože nie každý mal možnosť počúvať spravodajstvo OK3KAB, prichádzali žiadosti o zasielanie správ poštou. Nebolo to jednoduché. Kopírky ako ich poznáme teraz v podstate neexistovali, alebo neboli bežne prístupné, ale riešenie sa našlo. Laco OM3GB pracoval v tom čase vo výpočtovom stredisku podniku zahraničného obchodu a v rámci kontroly a údržby počítača, ktorý zaberal celú miestnosť mohol vytlačiť niekoľko kópií DX správ. No a keďže už z toho začínal byť DX Bulletin, Tono OM3LU navrhol aby sa nazýval „Záhorácky DX Press“. Prvé číslo vyšlo 22.3.1987. V praxi to prebiehalo tak, že záujemcovia poslali Lacovi ofrankované obálky so svojou adresou a Laco robil distribútora. Počet odberateľov bol však limitovaný a zastavil sa na čísle 20. Viac kópií sa jednoducho robiť nedalo. Ďalší záujemcovia sa však stále hlásili. Jedným z nich bol aj člen Ústrednej rady rádioamatérov OK1GL, pracovník jednej z dôležitých zložiek Ministerstva vnútra ČSSR, ktorému som márne vysvetloval, že nie je v mojich možnostiach mu jeden výtlačok Záhoráckeho DX Pressu posielať. A to som nemal povedať. Po určitom čase som bol pozvaný na rovnakú zložku Krajskej správy ZNB v Bratislave. Tam som sa dozvedel, že menovaný pán poslal na mňa hlásenie, že uverejňujem a propagujem články československých emigrantov. V čom bol problém ? Niekedy v roku 1969 emigroval do Kanady populárny slovenský rádioamatér Juro Blanarovič, OK3BU. V Kanade získal koncesiu VE3BMV, vybudoval si dobré QTH, venoval sa najmä kontestom a veľa publikoval v rôznych časopisoch. Niekoľko jeho článkov ma zaujalo, tak som ich uverejnil v DX rubrike Rádioamatérskeho spravodaja, ktorú som v tom čase písal a tiež som sa o ňom zmienil v Záhoráckom DX Presse. Dovtedy to tomuto pánovi nevadilo, ale keď som mu odmietol posielať „Záhoráka“, tak to na mňa „pichol“... Za normálnych okolností by mi hrozila minimálne strata zamestnania, pretože som bol tiež zamestnaný v inštitúcii kde sa styky, ale aj propagácia emigrantov nepovoľovali. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som pri vstupe do miestnosti, kam som bol predvolaný, uvidel svojho priateľa Vlada, mimochodom tiež rádioamatéra, ktorý ma s úsmevom privítal. Dobre sme sa na tom pobavili a radi na to dodnes spomíname pri každom našom stretnutí. Veľkým prekvapením pre mňa však bolo, keď otvoril skriňu a vybral z nej všetky vydané čísla „Záhoráka“. Až v tedy som sa dozvedel, že ak sa z pošty posielalo pravidelne viac obálok, bolo povinnosťou vedúceho pošty nahlásiť to príslušným pracovníkom ZNB. A tak sa zároveň vysvetlilo prečo každý týždeň niekto reklamoval, že nedostal obálku s bulletinom. Podstatné však bolo, že udanie nebolo opodstatnené a že svojimi informáciami som neohrozil bezpečnosť štátu… hi. Dnes sa nad tým veľa z vás pousmeje, ale v tom čase to bolo skutočne veľmi vážne. Vydávanie Záhoráckého DX Pressu skončilo 130. číslom 8. mája 1990. Nasledujúci deň som sa s Romanom OM3EI, Tonom OM3LU a Lacom OM3GB stretol v známej Bratislavskej pivárni „Mamut“ a výsledkom stretnutia bol zrod nového DX bulletinu „OK-DXpress“, ktorého prvé číslo vyšlo 13. mája 1990 a to bol začiatok číslovania súčasného IDXP. Na jeho výrobe už spolupracovalo viac ľudí. Ja som písal DX informácie, Petr OK1MGW podmienky šírenia a Roman OM3EI zabezpečoval tlač a distribúciu. OK-DXpress sa posielal poštou všetkým záujemcom, ktorí si poslali ofrankované obálky za v tom čase symbolickú cenu 1 Kčs. Postupom času prechádzal OK-DXpress „inovačnými“ zmenami. Do čísla 21 bol dvojstranový (1 list) od čísla 22 bol už štvorstranový a od roku 1991 (číslo 32) bol vydávaný pod hlavičkou rádioklubu OK3KII. Keď som na začiatku písal ako ťažko sa získavali informácie o DX expedíciach a pod., tak v 90-tych rokoch minulého storočia sa začal aj u nás rozširovať nový fenomén nazývaný Paket Radio. Na tú dobu to bolo niečo úžasné. Prvý paketový nód OK0NVA/OK0PBA na Slovensku postavilo niekoľko nadšencov na bratislavskom TV vysielači Kamzík. V paketových BBS-kách bolo množstvo rubrík rôzneho zamerania a nechýbala tam samozrejme ani DX rubrika, do ktorej chodili informácie prakticky z celého sveta. Malo to len jednu chybičku krásy. Málokto vlastnil zariadenie umožňujúce komunikáciu s nódom. Ja som žiaľ patril medzi nich. Spomínam si ako ma Roman OM3EI čakával na zastávke autobusu s informáciami získanými z paketovej siete. V tom čase sa začal v Taliansku vydávať DX bulletin „425 DXNEWS“, ktorý je vydávaný dodnes, od samého začiatku bol šírený v paketovej sieti tak isto ako DX Bulletin W1AW (ARRL) a nemecký DXNL (anglická verzia DXMB). Keď som si potom vyrobil paketový modem, všetko sa zjednodušilo. K ďalšej zmene prišlo po rozdelení Československa od 1. januára 1993. Názov OK-Dxpress prestal byť aktuálny a tak vznikol súčasný názov IDXP (International DX Press). Nastal však ďalší problém. Poštovné v oboch štátoch sa z roka na rok zvyšovalo až sa stalo, že posielať IDXP poštou bolo nerentabilné a Roman skončil s jeho distribúciou v tlačenej forme 8. júla 1996 číslom 304. Bolo mi ľúto skončiť s touto zaujímavou, aj keď stále časovo náročnou prácou, tak som začal vydávať IDXP od čísla 305 sám pod hlavičkou Slovenského zväzu rádioamatérov a distribuovať ho po paketovej a neskôr internetovej siete každému, kto o to prejavil záujem. A tak sa IDXP po 20. rokoch dožil čísla 1000. V časoch vysoko rozvinutého Internetu možno strácajú takéto periodiká svoj význam. Len málokto dnes nemá doma pripojenie k Internetu a tak získať informácie rôzneho druhu je hračkou. Jedinou výhodou IDXP dnes je, že šetrí čas iným, pretože každý týždeň sú v ňom na štyroch stranách sústredené všetky aktuálne DX informácie a je písaný v reči, ktorej oba národy rozumejú…hi. Pôvodne som chcel s číslom 1000 skončiť, nejako sa mi to však nepodarilo…