História programu IOTA (Islands Of The Air) sa začala písať v roku 1964. S touto skvelou myšlienkou prišiel v tom čase veľmi populárny britský poslucháč Geoff Watts BRS-3129. Zo začiatku sa začalo tomuto programu venovať len niekoľko rádioamatérov v Európe a USA a niekoľko poslucháčov. V jeho prvom zozname bolo 500 ostrovov resp. ostrovných skupín z ktorých 194 malo pridelené referenčné číslo. To znamená, že v minulosti už boli aktivované.
V zozname boli všetky veľké ostrovy a skupiny ostrovov ktoré mali aj samostatný štatút DXCC. Viac ako 10 ostrovov v Karibiku ktoré mali samostatný štatút DXCC bolo však zahrnutých len do dvoch ostrovných skupín IOTA, Záveterné (Leeward) a Náveterné (Windward) ostrovy. Vytvorenie nejakej koncepcie bolo v tom čase veľmi ťažké pretože na svete je možno štvrť milióna ostrovov a bolo nepredstaviteľné aby nejaký ostrovný program obsiahol všetky, alebo čo by len zlomok z nich niekedy navštívil nejaký amatér. V praxi ani nebolo možné aby v roku 1964 existovala reálna možnosť zmapovania všetkých ostrovov a tak rozšíriť pôvodný zoznam. Existovali síce pomerne podrobné prístupné atlasy Európy a Severnej Ameriky, ale len veľmi skromné z iných kontinentov. Pre väčšinu ľudí bol však v tom čase zoznam dostatočne obsiahly.
Takže v začiatkoch mal program IOTA len 194 očíslovaných skupín a prví nadšenci tohto programu pracovali veľmi rýchlo s desiatkami z nich, pretože väčšina bola osídlená rádioamatérmi. Veľmi ťažko sa však dalo pracovať s takými ktoré neboli osídlené, napriek tomu že boli pomerne ľahko prístupné. Medzi také patrili napríklad niektoré Grécke ostrovy. Informácie o ich aktivite sa však získavali veľmi ťažko. Jediným zdrojom informácií bol v tom čase týždenný DX bulletin "DX NEWS SHEET" ktorý tiež vydával Geoff Watts. Prevádzka z ostrovov prebiehala na pásmach 40, 20, 15 a 10 m (WARC pásma v tom čase ešte neexistovali) a ak sa niektorá "ostrovná" stanica objavila zavolalo ju zvyčajne len niekoľko staníc. "Pajlapy" ktoré poznáme zo súčasnej doby neexistovali. Situácia sa zmenila vznikom paketových sietí ktoré pracovali v pásme 2m a ich nódy postupne pokrývali celú Európu. Bol to v tom čase úžasný zdroj informácií.
Začiatkom 80-ich rokov sa podmienky pre expedičnú aktivitu zlepšovali. Na trh sa dostávali malé prenosné zariadenia ktoré umožňovali uskutočňovať IOTA expedície na blízke pobrežné ostrovy v Stredozemnom mori najmä Talianské a Grécke, ktoré mali pravidelnú trajektovú dopravu. Tieto ostrovy však v existujúcom zozname IOTA ešte neboli uvádzané. Narastali preto požiadavky na zmeny v IOTA programe.
K tomu však prišlo až v roku 1985 keď sa Geoff Watts zo zdravotných dôvodov nemohol viac venovať IOTA programu. Ale preto že jeho popularita už bola veľká utvoril sa pod záštitou rádioamatérskej organizácie Veľkej Británie ( RSGB) IOTA výbor ktorého predsedom sa stal (a je ním doteraz) Roger Balister G3KMA. V tom istom roku sa urobili prvé zmeny v IOTA Directory v ktorom už bolo 560 ostrovných skupín. V priebehu piatich rokov neustále prichádzali požiadavky o ďalšie doplnenie zoznamu aj na zmenu pravidiel. Nový výbor nemal žiadne skúsenosti s IOTA programom, preto sa ku všetkým požiadavkám musel vyjadrovať veľmi opatrne. Roger a jeho spolupracovníci si uvedomovali, že zoznam nemôže byť neustále chaoticky dopĺňaný. Bolo k tomu treba vypracovať presné pravidlá a urobiť radikálnu revíziu IOTA zoznamu. Do zoznamu sa dostali pobrežné ostrovné skupiny zo zemí ktoré sú obmývané morom a boli ohraničené zemepisnými súradnicami. Tento nový systém bol publikovaný v IOTA zozname v roku 1991. Približne v tom istom čase bol spracovaný nový zoznam IOTA v ktorom bolo 1200 ostrovov a skupín ktorý s malými zmenami platí doteraz. Pri príležitosti 50. výročia založenia programu IOTA bol v júni 2014 doplnený o ďalších 11 ostrovov resp. ostrovných skupín.
Okolo roku 1990 začali pracovať prvé IOTA siete. Záujemcovia o IOTA program sa stretávali každú sobotu a nedeľu na frekvenciách 14260 a 21260 kHz kde si navzájom vymieňali informácie o ostrovných aktivitách. Sieť viedol aj dnes populárny Gianni Varetto I1HYW. Obe tieto frekvencie, ku ktorým postupne pribudli ďalšie, sa stali aj pracovnými frekvenciami IOTA expedícií.
V čase keď Geoff Watts založil IOTA program sa uskutočnil aj prvý IOTA kontest. Neexistujú o tom však žiadne záznamy. Hovorí sa však, že sa uskutočnil asi 2-3 krát a potom to Geoff ukončil. IOTA kontest bol obnovený v roku 1993 a odvtedy sa uskutočňuje pravidelne každý tretí víkend v júli.
Rok 1994 keď IOTA program oslavoval 30. výročie svojho vzniku bol v jeho ďalšom vývoji veľmi dôležitý. V tom čase to už bol veľmi uznávaný a populárny program a jeho hlavným sponzorom sa stala firma YAESU ktorá dodnes vyrába rádioamatérske zariadenia a svojimi výrobkami aj finančnými príspevkami sponzorovala významnejšie IOTA expedície. Táto spolupráca trvala až do roku 2006, kedy sa hlavným sponzorom stala firma ICOM.
V nasledujúcich desiatich rokoch (1994-2004) bolo prvý krát aktivovaných vyše 200 IOTA skupín a mnohé z nich v krajinách kde dovtedy nebola žiadna IOTA aktivita ( napríklad Čína, Vietnam), alebo len veľmi nízka (Indonézia, India, Kambodža). Pozoruhodná bola aktivita čínskych staníc. Pred rokom 1994 bol krátka aktivita len z ostrova Hainan, ale v nasledujúcich siedmych rokoch aktivovali čínski operátori 15 dovtedy neaktivovaných ostrovných skupín a niektoré z nich viac krát. Podobne to bolo v Indonézii kde bolo aktivovaných množstvo nových skupín. Aj v tomto prípade sa na tom podieľali miestni operátori či už individuálne alebo vo väčších tímoch. Táto aktivita z Číny aj Indonézie pokračuje do dnes.
IOTA výbor si bol v tom čase vedomý, že by sa mala urobiť revízia zoznamu IOTA aby sa zabezpečila jeho dlhodobá stabilita a aktuálnosť. Avšak kvôli neexistujúcim alebo ťažko prístupným námorným mapám to nebolo jednoduché. Cieľom bolo dostať do zoznamu len prístupnejšie ostrovy aby mohli byť navštevované rádioamatérmi. V roku 2000 bolo preskúmaných pomocou Martina Athertona G3ZAY a jeho pomocníkov z Univerzity v Cambridge niekoľko desiatok tisíc ostrovov z ktorých takmer 15000 sa dostalo do nového zoznamu IOTA a zahŕňajú veľkú časť morí, oceánov, všetkých ostrovných krajín a ich pobreží. V tom čase bolo jednou z podmienok získania samostatného referenčného čísla IOTA, alebo jeho zaradenie do niektorej skupiny, že musel byť viditeľný na mape v merítku 1:1000000. Až v júni 2014 keď bolo pridaných do zoznamu IOTA už spomínaných 11 nových ostrovov resp. skupín sa táto podmienka zrušila. Podľa nových pravidiel musí byť ostrov viditeľný na profesionálnej verzii Google Earth alebo podobnom programe.
Jednou z hlavných udalostí posledných 10 rokov v programe IOTA bolo vytvorenie software v roku 2007, ktorý umožňuje priamo z hlavnej Webovej stránky http://www.rsgbiota.org/ zadávať z QSL lístkov údaje pri žiadostiach o jednotlivé druhy diplomov alebo do rebríčka Honor Roll. Od roku 2014 sa pri vložení ADIF súboru z IOTA kontestu získa spätná informácia ktoré spojenia sú platné do niektorého z diplomov IOTA. V tomto prípade nie je potom potrebné predkladať QSL. Na uvedenej stránke je k dispozícii kompletný zoznam IOTA, podrobné údaje o jednotlivých ostrovných skupinách a tiež ich doterajšie aktivácie. Na stránke beží tiež online DX cluster ktorý zobrazuje len stanice pracujúce z ostrovov.
Program IOTA má 50 rokov a jeho popularita neustále rastie. Po DXCC je druhým najpopulárnejším programom. Počas svojej existencie si získal veľa nadšencov a IOTA expedície sú rovnako populárne ako DX expedície do vzácnych zemí DXCC a verím že to tak zostane aj v budúcnosti.
OM3JW