Ostrov Bouvet je nórske teritórium a je považovaný za najizolovanejší ostrov na svete. Leží viac ako 1600 km od mysu Agulhas – najjužnejšom cípe afrického kontinentu a 1400 km juhovýchodne od ostrova Gough (ZD9). Zemepisné súradnice sú 54º 26’ J a 3º 24’ V, je dlhý asi 7 k a široký 5 km. Dekrétom z 23. 1. 1928 patrí Nórsku. Počasie v týchto zemepisných šírkach je veľmi nepriaznivé, s častými búrkami hmlami a silným vetrom vo všetkých ročných obdobiach. V lete (december-február) je priemerná teplota 2,2 ºC. Najvyšším bodom ostrova je Olavtoppen (780 m), pomenovaný po nórskom kráľovi Olavovi. Väčšinu ostrova pokrývajú ľadovce, ktoré zabraňujú k pristátiu na južnom a východnom pobreží a strmé útesy vysoké až 490 m blokujú prístup na severné, západné a juhozápadné pobrežie. Ostrov objavil 1. januára 1738 francúzsky moreplavec Jean-Baptiste Lozier s loďami Aiglie a Marie, ale nebol schopný pristáť na ostrove a nevedel či ide o ostrov, alebo časť južného kontinentu. Na to, že to nie je súčasť južného kontinent prišiel až kapitán James Cook v roku 1772, pretože oboplával ostrov a vo vzdialenosti 300 míľ nenašiel žiadnu zem. Prvé pristátie na ostrove sa uskutočnilo 16. 12. 1825 a posádky dvoch lodí boli na pobreží od 18. do 24. 12. V decembri 1927 pristála na ostrove Nórska loď Norvegia a jeho posádka vybudovala na Cape Circumcision (jediné miesto kde sa dá pristáť) núdzový sklad potravín pre námorníkov stroskotaných lodí. Ostrov je navštevovaný len zriedka a jeho história je veľmi krátka.
Dve udalosti sú však doteraz záhadou. V roku 1964 objavili na ostrove potopený záchranný čln a rôzny materiál, ale ich pôvod nie je doteraz známy. Hovorí sa však, že ide o materiál sovietskej vedeckej výpravy z roku 1964. Po príchode na ostrov začal niekoľkodňový hurikán, ktorý zničil čln a po jeho skončení ich evakuovali na loď vrtuľníkom. 22. 9. 1979 sa na ostrove uskutočnila pravdepodobne skúška termonukleárnej bomby, ale žiadna krajina sa k tomu neprihlásila. Satelit však spozoroval veľmi krátky intenzívny výbuch svetla a existujú magnetické, seizmografické a ionosférické dôkazy, ktoré poukazujú na jadrový výbuch. Pracovníci na austrálskej antarktickej stanici neskôr zistili zvýšenú radiáciu. Skúšku údajne vykonali Juhoafričania. Po 2. SV vzrastal záujem o vybudovanie meteorologickej stanice na ostrove. Juhoafrická loď Transvall niekoľkokrát pristála na ostrove, ale posádke sa nepodarilo nájsť žiadne vhodné miesto na jej vybudovanie a preto od toho zámeru ustúpili. Podarilo sa to už v roku 1977 posádke nórskej lode MV Polarsirkel, ktorá postavila malú automatickú stanicu na mieste nazvanom Nyroysa, ktorá krátku dobu posielala informácie cez satelit Nimbus 6. V roku 1978 ju nahradila stanica, v ktorej bolo päť ľudí a neskôr bola nahradená opäť automatickou stanicou, ktorá je v prevádzke doteraz. Ostrov Bouvet je od roku 1971 prírodnou rezerváciou.
 |
 |
Na obrázku je neidentifikovateľný záchranný čln, ktorý bol pri ostrove nájdený opustený 2.4.1964.
Rádioamatérske aktivity
1962 LH4C Gus Browning, W4BPD
Gus Browning – génius alebo podvodník? Gus navštívil ostrov 26 – 28. 11. 1962 v čase, keď polárne leto ešte ani nezačalo. Odborníci z Nórskeho polárneho inštitútu tvrdia, že v tom čase bola okolo ostrova ešte trojkilometrová ľadovcová plocha, takže Gus sa nemohol k ostrovu ani priblížiť a všetky spojenia urobil z lode. Neexistuje žiaden dôkaz, žiadna fotografia o tom že bol na ostrove. Na ostrov sa údajne dostal na záchrannom člne ľadoborca (ktorého názov však nikde neuvádza) a priviezol so sebou zariadenie, malý agregát, 150 litrov benzínu, antény, stan a veľkú medenú dosku, ktorá slúžila ako zemniaci systém antény. Na ostrov vstúpil suchou nohou, ale ako sa v skutočnosti na tom mieste vyloďuje, si vyskúšala posádka lode „Aurora“ pri DX expedícii 3Y5X. Môžete si to pozrieť na: https://asiakas.kotisivukone.com/files/ohdxf.kotisivukone.com/bouvet_primer_ccf.pdf (ke stažení/prohlížení i zde). Po vylodení loď odplávala a po troch dňoch sa pre neho opäť vrátila... Gus vo svojich spomienkach z októbra 1967 píše: „...Po dvoch alebo troch dňoch plavby z ostrova Gough (1400 km od Bouvetu) sme stretávali prvé ľadovce. Prvý mal rozmery osobného automobilu a kapitán hovoril, že len jeden z piatich vyčnieva nad vodnú hladinu. Čím viac sme sa plavili na juh, ľadovcov pribúdalo. Keď sme boli 150 km od ostrova, more bolo celé pokryté ľadovými kryhami a malý ľadoborec ich rozbíjal na menšie kúsky... Na štvrtý deň plavby som v diaľke uvidel ostrov Bouvet. Na ďalší deň nastalo vyloďovanie. Všetko bolo naložené do člna. Našiel som miesto na mape, nazvané Circumcision Point, ktoré bolo vhodné na postavenie stanu a antény. Chcelo to dve hodiny tvrdej práce, než sme všetko dopravili na breh z lode zakotvenej asi 350 metrov od brehu. Bolo mínus 7 ºC, ale vietor bol priam vražedný. Mal som oblečené dve flanelové košele, dvoje vlnené nohavice, dva páry ponožiek až nad kolená, veľký sveter a kabát. Na hlave som mal vlnenú čiapku a na rukách kožušinové rukavice. Ale stále mi bola zima. Keď čln odplával, zostal so mnou na ostrove jeden Afričan a čakalo nás veľa práce. Postaviť stan a anténu na zamrznutú zem, vybrať miesto pre agregát a 150 litrov benzínu a tiež pre nádrž so stlačeným plynom, ktorú som umiestnil pri vchode do stanu. Sedel som na skladacej stoličke v úkryte pod stanom, ale väčšia časť pracovného stola bola mimo stanu. Vertikál (Hy-Gain) bol asi 10 metrov od stanu a generátor asi 80 metrov. Stavbu mi sťažovali zvedavé tučniaky, ktoré ma prenasledovali na každom kroku. Napriek tomu, že som mal teplé rukavice, boli moje ruky takmer zmrznuté. Keď som zahájil prevádzku, volalo ma tisíce staníc, bolo to úžasné a ľutujem, že som tam nemohol zostať dlhšie. Malý plynový ohrievač bol neoceniteľný. Druhú noc zasiahla ostrov snehová búrka. Navialo asi 1,5 metra snehu, teplota klesla pod mínus 10 ºC, ale pocitová teplota bola oveľa nižšia. Ráno po krátkom spánku som zistil, že sa nedá otvoriť stan. Zobudil som môjho pomocníka a keď sme konečne pootvorili stan, zistili sme, že je takmer celý zasypaný snehom. Keď sme odhádzali sneh z generátora, nešiel naštartovať. Vyčerpali sme z neho všetok olej, zohriali sme ho na plynovom varič takmer k bodu varu, rýchlo sme ho vliali späť do generátora a benzín sme liali priamo do otvoru zapaľovacej sviečky. Generátor naštartoval na prvý pokus a značka LH4C bola opäť vo vzduchu. Za 4,5 dňa takmer non stop prevádzky som urobil okolo 5000 spojení“. Toľko Gus vo svojich spomienkach. Ťažko overiť, nakoľko je tento príbeh pravdivý. Niektoré zdroje uvádzajú že loď pre neho prišla po troch dňoch (28.11.1962), on sám však uvádza že vysielal 4,5 dňa... Napriek tomu, že neexistuje žiadna dokumentácia, ktorá by dokazovala že bol skutočne na ostrove (napríklad lodný denník alebo fotografie), sú tieto spojenia uznávané do DXCC. Gus zomrel 21. 8. 1990 vo veku 82 rokov.
V roku 1968 bola vydaná značka 3Y0AB pre ďalšieho svetobežníka Dona Millera W9WNV. Don však na Bouvet nakoniec nešiel.
V roku 1977 boli vydané značky 3Y1VC pre Johna Snuggeruda, LA1VC a 3Y3CC pre Audauna Hjelleho LA3CC. Bola to prvá oficiálna prevádzka. Obaja boli na ostrove Bouvet s nórskymi polárnikmi, vysielali však len tri hodiny 24. 2. 1977 od 15:00 do 17:00. 3Y1VC urobil 27 spojení a 3Y3CC len 5 spojení.
V roku 1978 bol v nórskom vedeckom tíme Thor Winsnes, LA5DQ. Koncom decembra až do začiatku januára 1979 vysielal pod značkou 3Y5DQ a urobil 550 spojení.
V januári 1979 tam opäť prišiel John LA1VC. Zdržal sa tam až do marca a pod značkou 3Y1VC urobil 1930 spojení.
V roku 1981 bola vydaná koncesie 3Y0A známemu nemeckému rádioamatérovi Hansovi Hannapelovi, DK9KX. Hans však na Bouvet nakoniec nešiel.
V roku 1988 bola vydaná značka 3Y0FP pre Kenta Larssona, SM7DSE. Kent bol pri ostrove od 5. - 10.marca 1988, ale pre zlé počasie sa vrtuľníkom nemohol dostať na ostrov.
V roku 1988 bola vydaná aj značka 3Y0B pre W9RF, ktorý mal byť lídrom DX expedície členov The League of Indianapolis DXers. Expedícia však bola odložená na rok 1989. Na konci roku 1989 sa rozhodli spojiť s inou skupinou operátorov a navštíviť aj sub-antarktické ostrovy South Sandwich a South Georgia. Ale objednaná loď nebola schopná uskutočniť takú dlhú plavbu a hľadanie alternatívnej lode s dostatočnou kapacitou bolo neúspešné. Operátori chceli odložiť DX expedíciu na rok 1990, ale nakoniec ju zrušili, pretože v tom čase už mala byť na ostrove iná DX expedícia (3Y5X).
V roku 1989/90 sa uskutočnila na ostrov Bouvet prvá klasická DX expedícia. Tejto náročnej DX expedície ktorú zorganizoval „Klub Bouvet“ (jeho zakladateľmi boli 17. 5. 1989 LA1EE, LA2GM a LA6VM) sa zúčastnilo päť rádioamatérov (LA1EE, LA2GV, JF1IST, F2CW a HB9AHL), dvaja vedci, dvaja filmári, dvaja piloti vrtuľníkov a jeden táborový asistent. Nórska loď „Aurora“ priplávala k ostrovu 25. 12. 1989, ale samotné vyloďovanie malým vrtuľníkom mohlo kvôli zlému počasiu začať až 27. 12. 1989. Prevádzka pod značkou 3Y5X začala 28. 12. a operátori urobili za 16 dní prevádzky vyše 47 000 spojení (16 800 CW, 30 000 SSB, 291 RTTY), z toho 42,2% z USA a 31,3% z EU, 15,5% zo stanicami z Ázie.. Ostrov opustili 13. 1. 1990. Celý projekt podporila nórska vláda, množstvo organizácií, klubov a jednotlivcov z 30 krajín.
 |
 |
Na prelome rokov 1996/1997 bol Kare Pedersen LA2GV členom nórskej antarktickej výskumnej expedície. Na spiatočnej ceste z Weddellského mora sa expedičná loď M/V Polar Queen zastavila 22. 2. na niekoľko hodín na ostrove Bouvet, aby vyzdvihla päť vedcov. Kare dostal tri hodiny času na prevádzku pod značkou 3Y2GV, počas ktorej urobil asi 200 spojení.
 |
 |
V roku 2000 bol známy Americký astronaut a lekár Chuck Brady N4BQW požiadaný spoločnosťou Norweigan Antarctic Research Expedition, aby sprevádzal nórsky vedecký tím na ostrov Bouvet ako lekár výpravy. Chuck vyhovel tejto žiadosti a počas pobytu 12. 12. 2000 – 6. 3. 2001 vysielal vo svojom voľnom čase pod značkou 3Y0C a urobil asi 8000 spojení. Používal IC-756PRO, 1kW PA, Hexbeam a viacpásmový vertikál. Jeho pracovisko bolo v kontajnerovej stanici s rozlohou 36 m², ktorú postavili Nóri ešte v roku 1994. 19. 10. 2007 nórsky polárny inštitút oznámil, že stanica už nie je viditeľná na satelitných snímkach. Pri ďalšej návšteve ostrova sa zistilo, že stanicu zo základov zmietol zosuv pôdy, alebo lavína.
13. decembra 2007 prišla na ostrov Bouvet 5 členná vedecká expedícia, ktorej členom bol aj lekár Petrus Kritzinger ZS6GCM. Mal zo sebou IC-735 a vertikál Hustler 4-BTV, ale z KV prevádzkou nemal takmer žiadne skúsenosti. Pred odchodom absolvoval krátky tréning a 19. 12. mu bola vydaná značka 3Y0E. Už 16. 12. 2007 sa však ozval pod značkou 3Y/ZS6GCM, tieto spojenia však nie sú uznávané do DXCC. Na ostrove sa zdržal do 9. 2., vysielal len SSB na 20 m a urobil takmer 1500 spojení. Petrus bol, tak ako celá skupina, po celú dobu pobytu pod stanom a ako uvádza vo svojich spomienkach, teploty sa pohybovali okolo mínus 35 ºC a pri silnom vetre bola pocitová teplota až mínus 60 ºC, čo bolo na toto ročné obdobie niečo nezvyčajné. Bola to posledná prevádzka z ostrova Bouvet.
Nórsky polárny inštitút však vydal aj ďalšie povolenia k rádioamatérskej prevádzke z ostrova Bouvet. V roku 2015 bola vydaná značka 3Y0F pre Alexa UN7PCZ, platná od decembra 2015 do januára 2016. Na ostrove chcel byť s 12 členným tímom od 22. 12. 2015 do 15. 1. 2016. Záujem však prejavili len dvaja operátori, SM5AQD a PY2PT. Na ostrov ich mala dopraviť polárna loď „Akdemik Fedorov“ a späť z ostrova známa loď Agulhas. Pretože sa mu včas nepodarilo podpísať zmluvy s majiteľmi lodí a nezískal ani ďalších operátorov, odložil expedíciu na sezónu 2016-2017. Ale medzitým mu skončila platnosť koncesie 3Y0F a všetko išlo do stratena...
V roku 2015 bola vydaná značka 3Y0G pre Marka ON4WW, platná od 1. 1. do 30. 4. 2016. Mark chcel osláviť svoje 50. narodeniny a 25. výročie rádioamatérskej činnosti trojmesačným sólo pobytom na ostrove Bouvet. Všetko mal perfektne pripravené do najmenších detailov, aby v drsných podmienkach bezpečne prežil tri mesiace, počas ktorých chcel urobiť minimálne 100 000 spojení. V kontajneri, ktorý mu mal na ostrov dopraviť vrtuľník z lode „Cdt. Fourcault“ mal všetko, čo je v bežnom jednoizbovom byte a k tomu dostatočné množstvo jedla, tekutín a benzínu. Medzi technickým vybavením nechýbal ani populárny „Jánošík“ z OM Poweru OM2000+. Chýbali mu len peniaze. Rozpočet bol 250 000 EUR a podmienkou bolo, že ich musí získať najneskôr do konca roku 2014. Získal však len 112000, z toho 100 000 od neznámeho darcu... a preto musel návštevu ostrova zrušiť. Škoda...
Len málokto vie, že v roku 2017 bola vydaná značka 3Y0H pre Dimu, RA9USU platná od 1. 1. 18 do 28. 2. 18! Dima mal byť na ostrove v tomto čase, ale kvôli veľkolepej DX expedícii, ktorá prebehne v tom istom termíne, návštevu ostrova zrušil.
V roku 2017 bola vydaná aj značka 3Y0I pre Dominika 3Z9DX, platná od 13. 1. 17 do 31. 12. 17. Dom už čakal spolu s Leszekom SP3DOI v Kapskom meste, odkiaľ mali vyplávať. Mala to byť nízko nákladová expedícia, ale pre nedostatok operátorov ju nakoniec zrušil.
V roku 2017 bola vydaná aj značka 3Y0Z, ktorej držiteľom je Erling LA6VM. 20 členný medzinárodný tím operátorov pod vedením Erlinga LA6VM, Boba K4UEE a Ralpha K0IR je v čase, keď budete čítať tieto riadky na ceste z Punta Arenas na ostrov Bouvet. Good luck boys.....
Števo, OM3JW