Južné Orkneje sa nachádzajú v Južnom Atlantickom oceáne asi 1370 km severovýchodne od antarktického poloostrova Palmer. Najväčším ostrovom tohto súostrovia je ostrov Coronation, ktorý je dlhý 46 km a široký 5-15 km a najvyšší bod ostrova má výšku 1265 m nad morom.
Na mape ho môžete nájsť na súradniciach 60°32´J a 46°52´Z. Ďalšími ostrovmi sú Inaccessible, Monroe, Signy, Matthews, Robertson, Predriksen, Powell a Laurie. Ostrovy objavili britskí a americkí moreplavci v roku 1821. Skupina ostrovov sa pôvodne menovala Powell Group, po Britskom moreplavcovi Georgovi Powellovi a najväčší ostrov Coronation bol pomenovaný na počesť korunovácie Kráľa Georga IV. V roku 1823 James Weddell premenoval toto súostrovie na South Orkneys Islands, pretože škótske Orknejské ostrovy sa nachádzajú na približne rovnakej zem. šírke, ale severnejšie. Ostrovy boli dôkladne preskúmané až po roku 1903 počas pobytu Williama Speirsa Brucea na ostrove Laurie. V roku 1904 vybudovala Argentína na ostrove Laurie meteorologickú stanicu, ktorú v roku 1951 nazvali „Orcadas“ a doteraz je najstaršou prevádzkovanou vedeckou základňou v Antarktíde.
V roku 1908 Anglicko deklarovalo suverenitu oblastiam pod 50° J a medzi 20° až 80° Z vrátane Južných Orknejí, ktoré boli neskoršie administratívne pripojení k Falklandským ostrovom. V roku 1947 British Antarctic Survey (BAS) vybudovala na ostrove Signy biologickú výskumnú stanicu, ktorá mala do roku 1996 celoročnú posádku, v ktorej boli takmer pravidelne aj rádioamatéri. Neskoršie sa počet pracovníkov znížil a bola otvorená len počas letných mesiacoch na južnej pologuli. Na ostrovy sa v súčasnosti vzťahuje Zmluva o Antarktíde z roku 1959.
História DXCC
Orkney Islands boli uvedené už na pôvodnom zozname zemí DXCC po 2. svetovej vojne z 15.11.1945. Krátko po vojne sa z Islas Orcadas del Sud (Laurie Island) objavila na pásmach stanica LU1ZA. Tieto QSL lístky však neboli uznané do DXCC s odôvodnením, že Južné Orkneje sú závislým územím Falklandských ostrovov, ktoré patria priamo pod jurisdikciu Britského Spoločenstva (British Commonwealth) a preto nespĺňajú podmienky na samostatnú zem DXCC. Takto to bolo publikované aj v časopise QST v septembri 1949. Na toto rozhodnutie začali na ARRL od rádioamatérov prichádzať sťažnosti, ktoré boli publikované v QST z júla 1952 a uvádzalo sa v nich že:
...vláda USA neuznáva žiadne Závislé územia Falklandských ostrovov alebo ktorejkoľvek inej časti Antarktickej pevniny a preto by malo byť rozhodnutie ARRL v súlade so stanoviskom vlády a mali by sa uznávať všetky spojenia z týchto oblastí bez ohľadu na prefixy alebo národnosť operátorov. Na základe týchto sťažností boli pôvodne odmietnuté QSLs akceptované do DXCC.
Pravdepodobne prvou uznanou stanicou zo South Orkneys bola prevádzka VP8AP okolo roku 1948. Avšak prevádzka LU1ZA sa uskutočnila už v priebehu roku 1947.
Od začiatku programu DXCC sa zo South Orkneys uskutočnili v každej dekáde najmenej dve aktivity a možno viac než 20 po roku 1970 (VP8AO, VP8JD, VP8JH, VP8KO, VP8PL, VP8SO, VP8ZR, VP8AJM, VP8AOB, VP8BRT, VP8BXK, VP8CFM, VP8SIG, LU1ZA, LU6Z, AY1ZA, AY5ZA....). Prvú a doteraz jedinú veľkú DX expedíciu uskutočnil tím Micro-Life Penguin DXpedition na prelome januára a februára 2011 pod značkou VP8ORK. Operátori vtedy urobili 63643 spojení a 17679 individuálnych značiek. Potom bolo ešte niekoľko pre nás takmer bezvýznamných sporadických aktivít. V tomto čase sú South Orkneys na 16. mieste najžiadanejších zemí DXCC. A to bol aj dôvod, prečo sa začala organizovať ďalšia veľká DX expedícia. DX expedíciu uskutoční známa Perseverance DX Group 21.2.-5.3.2020. 14 členný medzinárodný tím operátorov (K3EL, W2LK, K5GS, W7XU, DJ9RR, HA0NAR, UT6UD, N6XG, N7QT, W1SRD, WA6O, NG2H, WD5COV a HB9BXE) dopraví na ostrov Signy známa expedičná loď Braveheart. Operátori budú pracovať CW, SSB. RTTY a FT8 na 160-10m pod značkou VP8PJ a v prevádzke budú mať sedem staníc . Náklady na celý projekt sú 325 000 USD, z čoho 50% zaplatia operátori. Južné Orkneje patria do oblasti, ktorá sa považuje za najnehostinejšie územie na svete. Úspech či neúspech DX expedície preto závisí od počasia. Musíme veriť, že DX expedíciu nestihne podobný osud ako DX expedíciu na ostrov Bouvet v marci 2019.