Ostrov Bouvet je nórske teritórium a je považovaný za najizolovanejší ostrov na svete. Leží viac ako 1600 km od mysu Agulhas – najjužnejšom cípe afrického kontinentu a 1400 km juhovýchodne od ostrova Gough (ZD9). Zemepisné súradnice sú 54º 26’ J a 3º 24’ V, je dlhý asi 7 k a široký 5 km. Dekrétom z 23. 1. 1928 patrí Nórsku. Počasie v týchto zemepisných šírkach je veľmi nepriaznivé, s častými búrkami hmlami a silným vetrom vo všetkých ročných obdobiach. V lete (december-február) je priemerná teplota 2,2 ºC. Najvyšším bodom ostrova je Olavtoppen (780 m), pomenovaný po nórskom kráľovi Olavovi. Väčšinu ostrova pokrývajú ľadovce, ktoré zabraňujú k pristátiu na južnom a východnom pobreží a strmé útesy vysoké až 490 m blokujú prístup na severné, západné a juhozápadné pobrežie. Ostrov objavil 1. januára 1738 francúzsky moreplavec Jean-Baptiste Lozier s loďami Aiglie a Marie, ale nebol schopný pristáť na ostrove a nevedel či ide o ostrov, alebo časť južného kontinentu. Na to, že to nie je súčasť južného kontinent prišiel až kapitán James Cook v roku 1772, pretože oboplával ostrov a vo vzdialenosti 300 míľ nenašiel žiadnu zem. Prvé pristátie na ostrove sa uskutočnilo 16. 12. 1825 a posádky dvoch lodí boli na pobreží od 18. do 24. 12. V decembri 1927 pristála na ostrove Nórska loď Norvegia a jeho posádka vybudovala na Cape Circumcision (jediné miesto kde sa dá pristáť) núdzový sklad potravín pre námorníkov stroskotaných lodí. Ostrov je navštevovaný len zriedka a jeho história je veľmi krátka.